LESNÍCI: Žiadajú Solymósa o plnenie Národného lesníckeho programu

BRATISLAVA 28. septembra (SITA) - Ak je záujmom ministra životného prostredia skutočne ochrana lesa mal by podľa lesníkov aktívne prispieť k napĺňaniu Akčného plánu Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky na roky 2015-2020 a nie prijímať jednostranné administratívne opatrenia, konštatuje sa v tlačove správe Slovenskej lesníckej komory.

Lesníci Solymósovi pripomínajú, že akčný plán schválila vláda v decembri 2015 a zaviazala šiestich ministrov vrátane ministra životného prostredia aby vytvorili podmienky pre plnenie jednotlivých opatrení plánu, ktorý je venovaný aj ochrane a obnove lesov. Stavovská a profesná organizácia lesníkov reaguje na pondelkovú tlačovú besedu ministra životného prostredia Lászla Sólymosa (Most-Híd), na ktorej predstavil návrh Národného memoranda o lese s cieľom zvýšiť ochrana lesov na Slovensku. „Predstavenstvo Slovenskej lesníckej komory je z takéhoto postupu pána ministra zhrozené a vníma tento akt ako urážajúci a verejne ponížujúci lesnícky stav na Slovensku,“ píše sa v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol hovorca Slovenskej lesníckej komory Dávid Hančinský.

Predtým, ako Sólymos v pondelok 25. septembra na tlačovej besede predstavil návrh Národného memoranda o lese, rokoval o téme s ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielou Matečnou (SNS). Šéf rezortu životného prostredia očakáva, že sa ochrana lesov premietne aj do pripravovaných zákonov agrorezortu. Podľa Solymósa sa ochrana národného bohatstva, ku ktorému lesy nepochybne patria, sa musí stať nadrezortnou záležitosťou.

„Slovenskí lesníci a obhospodarovatelia lesa, aj keď nie sú bez chyby, sa snažia zachovať lesy aj pre budúce generácie tak, ako to robia viac ako dvesto rokov. Lesníci v minulosti veľakrát a včas varovali , že ak nebude umožnené urýchlené spracovanie vetrovej kalamity, naplní sa scenár, ktorý dnes vidíme so všetkými dôsledkami včítane vysokých náhodných ťažieb,“ uvádzajú lesníci v tlačovej správe. Pripomínajú, že varovali pred vznikom lykožrútovej kalamity v Tatrách. „Nikto vtedy lesníkov nechcel počúvať a dnes chcú lesníkom tí istí ľudia radiť, ako majú v lesoch hospodáriť. Naopak, sú to lesníci a obhospodarovatelia lesa, ktorí v lesoch hospodária trvalo udržateľne. Pri vzniku kalamity a po jej spracovaní obnovujú na kalamitných plochách nový les z prirodzeného omladenia alebo výsadbou. Lenže to akoby kompetentní nechceli vidieť,“ dodáva Slovenská lesnícka komora. Ministra životného prostredia vyzýva na skutočný a seriózny dialóg s partnerským ministerstvom pôdohospodárstva.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) tvrdí, že v súčasnosti môže účinne brániť ťažbe lesa prakticky iba v bezzásahových zónach, ktorými sú lokality v piatom stupni ochrany. Ministerstvo preto pripravuje zmeny v zákonoch, ktoré by zvýšili jeho právomoci a posilnili ochranu prírody v slovenských chránených oblastiach. K prvým krokom patrí novelizácia zákona o ochrane prírody. Plánuje sa posilnenie bezzásahového režimu tak, aby sa o ťažbe v chránených územiach už ani neuvažovalo. Sólymos informoval, že dnes sú pod najprísnejšou ochranou iba tri percentá územia Slovenska. Rezort preto chce bezzásahové územia rozšíriť aj o ďalšie vzácne lokality. Ministerstvo tiež plánuje sprísniť podmienky takzvanej náhodnej ťažby pri kalamitných stavoch v chránených územiach.